Bratislavký kuriér
NOVINY PRE BRATISLAVČANOV A NÁVŠTEVNÍKOV HLAVNÉHO MESTA
   

Už je to viac ako osemnásť rokov, čo nám odišla mama. S odstupom rokov si viac a viac spomínam na jej múdre rady, ktoré nám vštepovala do srdca.

Mesiac august sa prehupol už k svojmu záveru. Celkom iste prichádza čas, aby sme zhodnotili prežité prázdninové obdobie a možno sa zamysleli aj nad tým, či bol naozaj prežitý tak, ako mal byť.

V minulom zamyslení som hovoril o tom, že srdce človeka ovplyvnené láskou Božského srdca dokáže budovať rodinu, ktorá je základom spoločnosti. No láska dokáže formovať aj jednotlivcov, a to až tak silne, že dokáže prekročiť aj hranicu strachu zo smrti.

Prázdniny bývajú časom, kedy sa nerozoberajú vážne témy. Dokonca sa hovorievalo o prázdninách, že sú akousi uhorkovou sezónou. Zdá sa, že už to neplatí. Jednoducho, všade je pulzujúci život, plný aktivity a nebojme sa povedať, aj vážnych rozhodnutí.

Po skončení Veľkonočného obdobia nastalo Cezročné obdobie, v ktorom veriaci majú hlbšie vnikať do hĺbky veľkonočného tajomstva a uvedomiť si mravné požiadavky nového života.

V mesiaci jún pred nás vystupuje postava veľkého Európana, ktorý celkom iste stojí za to, aby si ho všimli aj naši čerstvo zvolení zástupcovia v parlamente, ktorí majú rozhodovať najbližšie štyri roky o našom ekonomickom vývoji, ale hlavne o ľudských vzťahoch.

Mesiac máj nám veľmi rýchlo uplynul. Pred nami sa otvára mesiac, ktorý sa začína dňom, ktorý patrí tým najmilovanejším, tým najveselším, ale aj tým, ktorí sú žiaľ často vystavení násiliu a zneužívaniu, tým najzraniteľnejším a často najsmutnejším – deťom.

Na nádvorí Primaciálneho paláca je socha svätého Juraja. Jeho deň sme si pripomenuli už po niekoľký raz v našom meste akciou Bratislava pre všetkých. Kto bol tento svätec, patrón mesta?

Slávenie Veľkonočnej oktávy sa zakončilo zvláštnou nedeľou - nedeľou Božieho milosrdenstva. Nedeľou, kedy si veriaci pripomínajú zvlášť odovzdanie daru Ježiša Krista apoštolom a cirkvi – odovzdaním daru sviatosti zmierenia.

Milí čitatelia Bratislavského kuriéra! Vstúpili sme do Veľkého týždňa. Na jeho konci stojí Veľká noc, okolo ktorej vystupujú rôzni aktéri. Ak sa ponoríme do čítania udalostí spred dvoch tisícročí, tam nachádzame mnoho ľudí, ktorí nám imponujú svojimi postojmi alebo naopak, sú nám nesympatickí, ba až protivní.

Celkom iste už všetci netrpezlivo očakávame nástup jari. Zima sa nám zdala dlhá a zvlášť mestský človek už je unavený zo všetkých strastí pani Zimy. Preto sa tešíme z každého hlásku vtáčaťa, ktoré začína ráno spievať, tešíme sa z každej sekundy svietiaceho slnka.

V poslednom čase sa veľa venujem skúmaniu jedného problému, ktorý sa volá delenie. Rozdelené sú naše rodiny, naša spoločnosť, náboženstvá, svet. Prečo vznikol tento problém rozdelenia? Kde sa vzal? Čo robí s nami? Kam vedie? Čo s tým?

Mesiac február sa nám otvára sviatkom Obetovania Pána a prináša ešte akýsi malý záchvev uplynulých vianočných sviatkov. Znovu sme sa na okamih pohrúžili do času, ktorý ľudí robí akosi inými, ľudskejšími a srdečnejšími, priateľskejšími, znášanlivejšími a ochotnejšími odpúšťať.

Už je po všetkých veľkých sviatkoch. Už sme azda aj zabudli, že sme v novom roku, lebo sme opäť ponorení do nových pracovných povinností, možno sme stále v zajatí svojich problémov, možno aj zdravotných a akosi pod vplyvom toho akosi málo vnímame svet okolo nás.

O niekoľko dní nám konečne svitne posledný pracovný deň pred najkrajšími sviatkami roka. Deti budú prežívať svoje prázdniny a dospelí rozmýšľajú, ako rýchlo zas prišli vianočné sviatky. Sú už naozaj tu.

Ak vstúpime do obchodných domov máme pocit, že sme už tesne pred slávením Vianoc. Ziskuchtivosť predajcov tovaru nám ohlušuje život už od konca septembra. Niet sa čo diviť, že nakoniec Vianoce sa pre mnohých stanú najnudnejšími dňami roka.

Významná osobnosť, pri ktorej sa v tomto mesiaci potrebujeme zastaviť, je aj Alžbeta Uhorská, ktorá sa podľa záznamov mala narodiť v Bratislave. Táto patrónka charitatívnych diel, vdov a sirôt nevinne prenasledovaných, chorých a trpiacich v núdzi, sa stala symbolom lásky.

Sú ľudia, na ktorých meno sa nezabúda ani po stáročiach, ktoré uplynuli od ich smrti. Takým je aj muž, na ktorého si 10. Novembra spomína nielen Katolícka cirkev, ale v európskom rozmere aj moderné európske spoločenstvo – pápež Lev Veľký. Bol to práve on, kto dokázal vyjednávať s legendárnym vodcom Húnov Atilom.

Veľmi často a rád sa človek v spomienkach vracia späť, zvlášť do svojho detstva, najmä, ak vyrastal v usporiadanej rodine. Také šťastie som mal aj ja. Otec a mama, napriek vekovému rozdielu, boli ľudia dialógu vo vzťahu k sebe i nám deťom. Na matke spočívala teda celá výchova detí.

September – začiatok školy pre všetkých
(pokračovanie z minulého čísla)
TRETÍ POHĽAD

Sú dni, ktoré sa nám nezmazateľne zapisujú do nášho života. Dni, ktoré majú podtón radosti alebo žiaľ aj podtón smútku. Možno aj ten dnešný deň – 21. august – mnohým mnoho hovorí v smutnom podtóne.

Ten, kto 27. júla vstúpi do katolíckych chrámov na území Slovenska, môže v nich začuť z úst celebrujúce-ho kňaza túto modlitbu: Všemohúci a milosrdný Bože, ty si povzbudzoval Metodovho učeníka Gorazda a jeho spoločníkov, aby pokračovali v apoštolskom diele našich vierozvestcov;

Medzi veľmi populárne mená už po stáročia, a nie je tomu inak ani v súčasnosti, patria mená svätcov dnešného dňa – Petra a Pavla. Ich život a dielo sú naozaj úžasné. Jednoduchý rybár z Galiley a vzdelanec z Tarzu.